Nemecky hovorené holokaustové drama The Zone of Interest, ktoré režíroval Jonathan Glazer a v ktorom hrajú Christian Friedel a Sandra Hüller, sa stalo prvým filmom z Veľkej Británie, ktorý získal Oscara za najlepší medzinárodný film v roku 2024.
Prijatie ocenenia a vyjadrenie k situácii v Gaze
Vo svojom prejavu počas prijatia ocenenia v nedeľu, Glazer uviedol, že on a jeho producenti „stojíme tu ako muži, ktorí odmietajú, aby ich židovstvo a holokaust boli unesené okupáciou, ktorá viedla k konfliktom pre tak veľa nevinných ľudí.“
Glazer pokračoval: „Či už ide o obete 7. októbra v Izraeli alebo o trvajúci útok na Gazu – všetky obete tejto dehumanizácie.“
Historický úspech pre Veľkú Britániu
Veľká Británia bola v tejto kategórii nominovaná dvakrát predtým, ale nikdy predtým nezískala Oscara. Predchádzajúce nominácie boli pre protivojnovú waleskú biografickú drámu Paula Turnera Hedd Wyn z roku 1993, inšpirovanú životom básnika Ellisa Humphreyho Evansa, ktorý padol v prvej svetovej vojne, a pre film Solomon and Gaenor Paula Morrisona z roku 1999, o pravoslávnom židovskom mužovi vo waleskom začiatku 20. storočia, ktorý sa zaľúbi do ženy iného vierovyznania.
O filme The Zone of Interest
Film The Zone of Interest ukazuje Friedela v úlohe Rudolfa Hössa, najdlhšie slúžiaceho veliteľa koncentračného tábora Auschwitz, a Hüllerová hrá jeho manželku Hedwig.
Kritik z THR David Rooney nazval The Zone of Interest „mrazivou holokaustovou drámou akú sme tu ešte nemali“, a vo svojej recenzii napísal: „Voľne adaptované z románu Martina Amisa, Britského režisérov štvrtý film sa zameriava na rodinu veliteľa tábora, ktorá prežíva svoj idylický sen len kúsok od Auschwitz.“
Silná konkurencia a politický odkaz
The Zone of Interest získal medzinárodného Oscara v silnej konkurencii. Ostatné nominované filmy v tejto kategórii boli Io Capitano (Taliansko), Perfect Days (Japonsko), Society of the Snow (Španielsko) a The Teacher’s Lounge (Nemecko).
Producent filmu The Zone of Interest, James Wilson, nedávno pre THR uviedol: „Naša emocionálna a politická kultúra je bližšie k tej obvineného, než si myslíme. Nie v zmysle, že by sme chceli zabíjať inú etnickú skupinu, ale v zmysle toho, že sú to aspirácie, kvôli ktorým sme ochotní nerozmýšľať o tom, kto je z týchto snov o pohodlí a bezpečnosti vylúčený. V určitom zmysle by naše pohodlie a bezpečnosť mohlo byť postavené na vylúčení týchto ľudí.“
