ADHD (skratka pre Attention Deficit Hyperactivity Disorder) – hyperkinetická porucha, porucha pozornosti s hyperaktivitou, je neurovývojová porucha. Táto porucha sa prejavuje od raného detstva, ale najčastejšie sa vyskytuje v školskom veku, keď postihuje 3-7 % detí. V 40 – 50 % prípadov príznaky pretrvávajú až do dospelosti. V tomto období prevládajú skôr ako hyperaktivita pocity vnútorného nepokoja, impulzívnosť a poruchy pozornosti.
Diagnostika ADHD
Diagnostikovať ADHD je ťažké, pretože kritériá na stanovenie diagnózy vychádzajú z opisov poskytnutých rodičmi alebo učiteľmi, ktorí nemusia poznať ADHD dostatočne dobre na to, aby rozpoznali jej príznaky a symptómy. S istotou ju môže diagnostikovať len kvalifikovaný odborník pomocou štandardizovaných diagnostických nástrojov, ako sú rozhovory s rodičmi a učiteľmi, priame pozorovanie dieťaťa a psychologické testovanie.
ADHD nie je ľahké diagnostikovať, pretože príznaky sú podobné príznakom iných porúch, ako je napríklad porucha opozičného vzdoru (ODD), porucha správania, depresia a úzkosť.
Liečba ADHD
Neexistuje univerzálna liečba ADHD, ale zvyčajne najlepšie funguje kombinácia terapií. Tie môžu zahŕňať lieky, behaviorálnu terapiu, výchovné intervencie alebo poradenstvo. Liečba by mala byť prispôsobená individuálnym potrebám každého dieťaťa alebo dospelého s ADHD.
Na kontrolu príznakov ADHD sa často predpisujú lieky. Najčastejším typom liekov používaných na liečbu ADHD sú stimulačné lieky, ako napríklad metylfenidát (Ritalin) a amfetamín (Dexedrin). Tieto lieky stimulujú mozog a zlepšujú pozornosť, vytrvalosť a koncentráciu. ADHD trápi 25 % detí vo svete.
ADHD sa prejavuje najmä v školskom veku, keď postihuje 3-7% detí. Najčastejšie sa ADHD prejavuje ako problémy so sledovaním pozornosti, poruchy koncentrácie, problémy so sebadisciplínou a hyperaktivita. ADHD môže mať za následok sociálne a emocionálne problémy, ktoré môžu viesť k neúspechu v škole či v pracovnom procese. ADHD často dopĺňajú aj problémy s chováním, spoločenským kontaktom a emocionálnou inteligenciou. ADHD sa prejavuje pocitom vnútorného nepokoja, trápením a pocity beznádeje. ADHD vyvoláva pocit neistoty, často sa cíti žiak, že nevyužije svoju možnosť (perfektné ovládanie učiva).
ADHD je závažný zdravotný či učebnopsychologický problém, ktorý môže mať rôzne účinky v škole a na sociálnu úroveň. ADHD sa prejavuje ako hyperkinetická porucha (HKP) alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou. ADHD predstavuje problém s multifaktoriálnym pôvodom, ktorý zahŕňa biologické, psychologické a sociálne faktory. ADHD sa zvyčajne neprejavuje len v jednom období života, ale niekoľkokrát býva prejavované, v závislosti od veku. ADHD sa prejavuje niekoľkými stupňami diagnózy ADHD, ktoré sú určené podľa obrovského počtu výskytu ADHD symptómov. ADHD je charakterizovaná nasledujúcimi príznakmi:
Poruchy súvisiace so sledovaním a koncentráciou
ADHD sa prejavuje najmä v školskom veku, keď postihuje 3-7% detí. Najčastejšie sa ADHD prejavuje ako problémy so sledovaním pozornosti, poruchy koncentrácie, problémy so sebadisciplínou a hyperaktivita. ADHD môže mať za následok sociálne a emocionálne problémy, ktoré môžu viesť k neúspechu v škole či v pracovnom procese. ADHD často dopĺňajú aj problémy s chováním, spoločenským kontaktom a emocionálnou inteligenciou. ADHD sa prejavuje pocitom vnútorného nepokoja, trápením a pocity beznádeje. ADHD vyvoláva pocit neistoty, často sa cíti žiak, že nevyužije svoju možnosť (perfektné ovládanie učiva). ADHD je závažný zdravotný či učebnopsychologický problém, ktorý môže mať rôzne účinky v škole a na sociálnu úroveň.
Problémy so sebadisciplínou
Problémy so sebadisciplínou často dopĺňajú ADHD. ADHD sa prejavuje pocitom vnútorného nepokoja, trápením a pocity beznádeje. ADHD vyvoláva pocit neistoty, často sa cíti žiak, že nevyužije svoju možnosť (perfektné ovládanie učiva).
Problémy so spoločenskými kontaktmi
ADHD sa spája so sociálnymi ťažkosťami, symptómy ADHD často zasahujú do sociálnych zručností. Symptómy ADHD sa môžu prejaviť vo forme impulzivity a hyperaktivity, čo môže viesť k problémom so sociálnymi zručnosťami. Diagnózu zvyčajne robia odborníci na duševné zdravie, ako sú psychológovia alebo psychiatri. Diagnóza sa zvyčajne vyskytuje po splnení kritérií DSM-IV pre ADHD.
Nie je nezvyčajné, že deti s ADHD zažívajú akademické ťažkosti; Deti s ADHD majú väčšiu pravdepodobnosť, že dostanú nižšie známky ako ich rovesníci, ktorí ADHD nemajú. Deti s ADHD majú menšiu šancu navštevovať vysokú školu ako ich rovesníci.
Nie je úplne jasné, či je to spôsobené samotným ADHD alebo inými problémami dieťaťa s ADHD (ako sú zlé známky počas strednej školy alebo nedostatočná motivácia dieťaťa s ADHD navštevovať vysokú školu). U detí s ADHD je väčšia pravdepodobnosť, že predčasne ukončia strednú alebo vysokú školu ako ich rovesníci.
Deti s ADHD majú tendenciu dosahovať horšie výsledky v matematike, prírodných vedách a spoločenských štúdiách ako v iných predmetoch. ADHD môže prispieť k zlým výsledkom v škole, pretože narúša schopnosť sústrediť sa a sedieť dostatočne dlho na to, aby sa niečo naučili.
ADHD ovplyvňuje aj pamäť, čo môže spôsobiť problémy s učením sa nového materiálu. Deti s ADHD môžu byť menej motivované ako ich rovesníci (ktorí ADHD nemajú) a tento nedostatok motivácie môže viesť k zlým akademickým výkonom tým, že narúša koncentráciu a pozornosť počas vyučovania a domácich úloh, ako aj pri testovaní.
Emocionálna nezrelosť
Emocionálna nezrelosť je ďalším súčasným prejavom ADHD. ADHD ovplyvňuje aj pamäť, čo môže spôsobiť problémy s učením sa nového materiálu.
Poruchy chovania
Poruchy chovania sú ďalším súčasným prejavom ADHD. ADHD ovplyvňuje aj pamäť, čo môže spôsobiť problémy s učením sa nového materiálu. Poruchy chovania sa prejavujú v podobe agresivity, neposlušnosti a drzosti. Deti s ADHD môžu byť náladové a impulzívne, čo môže viesť k problémom v rodine aj v škole. ADHD môže tiež spôsobiť problémy s priateľstvom, pretože deti ADHD majú väčšiu šancu podliehať kamarátskemu násiliu.
