Najvyšší súd USA 2. novembra odmietol núdzovú žiadosť Trumpovej administratívy, ktorá chcela Kalifornii prikázať oddeľovať poštové hlasovacie lístky od ľudí označených federálnymi úradmi za pravdepodobných neobčanov. Rozhodnutie prišlo deň pred voľbami do Kongresu naplánovanými na 3. novembra. Pre pochopenie správy je rozhodujúce, že súd zamietol požadované dočasné opatrenie. Nerozhodol, že každý človek na spornom zozname je občanom, ani nepotvrdil, že títo ľudia hlasovali neoprávnene.
Číslo vyše 20-tisíc sa týka registrovaných voličov, ktorých spochybnila federálna vláda. Nie je to súdom preukázaný počet nelegálnych hlasov. Práve rozdiel medzi zoznamom podozrení, odovzdaným hlasovacím lístkom a dokázaným porušením zákona je podstatnejší než politické hodnotenie rozhodnutia.
Jedna veta zastavila núdzový zásah, nie celý spor
Príkaz Najvyššieho súdu v spise 26A624, United States v. California, obsahuje jedinú rozhodovaciu vetu: žiadosť o opatrenie počas odvolacieho konania sa zamieta. Žiadosť dostala sudkyňa Elena Kaganová a postúpila ju celému súdu. Dokument je datovaný 2. novembra 2026, neobsahuje vysvetlenie ani zaznamenané nesúhlasné stanovisko.
Odvolací súd pri posudzovaní takéhoto opatrenia uviedol štyri kritériá: pravdepodobnosť úspechu žiadateľa, hrozbu nenapraviteľnej ujmy, vyváženie záujmov strán a verejný záujem. Samotné tvrdenie, že určitý druh hlasovania zákon zakazuje, preto ešte nenahrádza splnenie podmienok okamžitého súdneho zásahu.
Ministerstvo spravodlivosti USA chcelo, aby Kalifornia oddelila dotknuté poštové hlasy od ostatných a nespočítala ich, kým sa neoverí občianstvo príslušných voličov. Ako opisuje aktualizovaná správa Reuters, najvyššia súdna inštancia žiadosť odmietla v priebehu niekoľkých hodín od jej podania. Nevytvorila teda požadovanú dodatočnú prekážku spracovania týchto hlasov.
Takéto rozhodnutie nie je konečným rozsudkom o všetkých otázkach žaloby. Pri dočasnom opatrení sa rieši, či má súd zasiahnuť okamžite, ešte pred úplným vyriešením sporu. Praktický dôsledok je však konkrétny: federálna vláda nezískala príkaz, na základe ktorého by štát musel zaviesť požadované oddeľovanie a pozastavenie sčítania.
Zamietnutie zároveň neznamená automatické prijatie každého doručeného lístka. Kalifornské pravidlá overovania platnosti ostávajú samostatnou podmienkou. A keďže Najvyšší súd svoje dôvody nenapísal, nemožno tvrdiť, že tým výslovne schválil všetky právne argumenty Kalifornie alebo všetky závery nižších súdov.
Prečo zoznam vyše 20-tisíc osôb nie je dôkazom nelegálnych hlasov
Zoznam zostavili federálne úrady vrátane zložiek ministerstva vnútornej bezpečnosti. Vládny právny zástupca D. John Sauer vo svojej žiadosti podľa CNBC opisoval ľudí, ktorí sa podľa dostupných údajov javia ako registrovaní voliči a podľa názoru vlády pravdepodobne nie sú občanmi USA. Táto formulácia obsahuje neistotu, ktorú nemožno pri prepisovaní správy odstrániť.
Registrácia a hlasovanie sú dve odlišné skutočnosti. Zápis mena do zoznamu sám nepreukazuje, že človek hlasovací lístok vrátil. Ani doručený lístok sám osebe nedokazuje neoprávnené hlasovanie: treba spoľahlivo určiť totožnosť človeka a jeho oprávnenie voliť. Číslo označených osôb preto nemožno bez ďalších dôkazov vydávať za počet porušení zákona.
Dôležitý je aj čas údajov o občianstve. Reuters pripomína výhradu okresného sudcu Davida Cartera, že ľudia označení federálnou vládou za neobčanov v iných štátoch sa opakovane ukázali ako naturalizovaní občania USA. Starší záznam o imigračnom statuse tak nemusí spoľahlivo opisovať dnešný stav konkrétneho voliča. To nepreukazuje, že celý kalifornský zoznam je nesprávny; vysvetľuje to potrebu overenia.
Odvolacie rozhodnutie z 30. októbra uvádza aj výhrady okresného súdu k overiteľnosti postupu vytvárania zoznamu. Vláda podľa týchto zistení neposkytla mieru chybovosti ani overenie oproti spoľahlivému porovnávaciemu základu. Sporná spoľahlivosť údajov je preto súčasťou súdneho spisu, nie iba politickou odpoveďou Kalifornie.
Oddelenie obálky chráni tajnosť, ale mení možnosti spätnej kontroly
Argument vlády má zrozumiteľnú technickú stránku. Pokiaľ je hlasovací lístok v návratovej obálke, úrady ho môžu priradiť ku konkrétnemu voličovi. Po oddelení od obálky a zmiešaní s ostatnými lístkami už takúto väzbu nemožno jednoducho obnoviť. Administratíva preto žiadala zásah ešte pred týmto krokom a tvrdila, že neskoršia náprava nebude možná.
Nejde pritom o neobvyklé odstraňovanie evidencie. Kalifornský volebný úrad opisuje, že po prijatí poštového hlasu porovná podpis na návratovej obálke s podpisom v registračnom zázname. Následne sa lístok oddelí od obálky práve na zachovanie tajnosti hlasovania a potom sa spočíta. Identita voliča a obsah jeho voľby nemajú zostať spojené.
Požiadavka oddeľovať sporné zásielky teda nebola iba abstraktným sporom o databázu. Menila by spracovanie hlasov v prebiehajúcich voľbách. Vláda ju predstavovala ako ochranu pred nezvratným započítaním neoprávnených hlasov. Kalifornia namietala, že zásah založený na nespoľahlivom zozname môže naopak zadržať hlasy oprávnených občanov.
Väčšina odvolacieho senátu upozornila na podstatné riziko odopretia volebného práva a narušenia sčítania. Vychádzala aj zo zistenia okresného súdu, že požadované technologické zmeny nemožno pred volebným dňom bezpečne a jednotne dokončiť. Sudca Patrick Bumatay nesúhlasil a oddeľovanie považoval za primeranú ochranu. Toto sú zaznamenané postoje nižšieho súdu, nie vysvetlenie nevysvetleného príkazu Najvyššieho súdu.
Zákaz pre neobčanov zostáva, sporný bol spôsob jeho presadenia
Žaloba sa začala 15. októbra. Okresný sudca Carter odmietol dočasný zásah 28. októbra a odvolací súd 9. obvodu odmietol núdzovú žiadosť 30. októbra pomerom hlasov dva ku jednej. Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 2. novembra je ďalším procesným krokom tejto konkrétnej kauzy, nie novým zákazom hlasovania ani zrušením podmienky občianstva.
Federálne právo zakazuje neobčanom hlasovať vo federálnych voľbách. Podľa odvolacieho rozhodnutia vyžaduje občianstvo aj Kalifornia a má postupy na námietky proti hlasom či zrušenie registrácie pri dostatočnom dôkaze nespôsobilosti. Jadrom sporu tak nebolo, či neobčania smú voliť do Kongresu, ale či federálna výkonná moc môže na tomto právnom základe vynútiť konkrétny zásah do štátneho spracovania hlasov.
Pre slovenského čitateľa je dôležitá federálna štruktúra USA. Organizáciu kongresových volieb upravujú jednotlivé štáty, pričom Kongres môže ich pravidlá zákonom meniť. Väčšina odvolacieho senátu nepovažovala všeobecný zákaz hlasovania neobčanov za dostatočný základ požadovaného zásahu za týchto okolností. Nejde o pravidlo použiteľné na slovenské voľby.
Presný záver je užší než politické slogany: administratíva nezískala núdzové oddeľovanie hlasov, ktoré žiadala. Nezískala ani súdne potvrdenie, že vyše 20-tisíc označených osôb hlasovalo nezákonne. Kalifornia zas týmto príkazom nezískala individuálne osvedčenie občianstva každého človeka na zozname. Oprávnenosť konkrétneho voliča zostáva otázkou dôkazov, nie samotného zaradenia do zoznamu či zamietnutia dočasného opatrenia.
Zdroje
Podkladom sú príkaz Najvyššieho súdu USA z 2. novembra, odvolacie rozhodnutie z 30. októbra, správy Reuters a CNBC z 2. novembra a úradný opis poštového hlasovania v Kalifornii.



